Dátum vyslovenia
13.04.2016
zdroj: Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie 2016-2020
Aktívny
Predsedovia koaličných strán


Stal sa medzičasom sľub splnený? Oznámte nám to

Vláda SR 2016-2020

Posilnenie ochrany a bezpečnosti civilného letectva

"Vláda v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami bude naďalej finančne podporovať a zvyšovať úroveň bezpečnosti leteckej prevádzky. So zreteľom na nové bezpečnostné výzvy vláda posilní ochranu a bezpečnosť civilného letectva."

Vláda každoročne prispieva finančnými dotáciami na podporu bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. V roku 2016 vláda vynaložila celkom 2 789 790 eur na zabezpečenie bezpečnostnej ochrany letísk. Z celkovej sumy získalo 1 743 770 eur Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, 487 456 eur Letisko Košice, 102 761 eurmi prispela vláda Letisku Piešťany, 174 642 Letisku Sliač, 197 880 eur Letisku Poprad -Tatry a 83 281 eur dostala Letisková spoločnosti Žilina. Skutočne sú tak vynaložené finančné prostriedky z rozpočtu pre zabezpečenie ochrany a bezpečnosti letísk, avšak nie je známe, ako a do čoho sú tieto prostriedky investované.

So zvyšujúcou bezpečnostnou úrovňou súvisí aj schválenie smernice EÚ o vzniku registra leteckých pasažierov, tzv. PNR (Passenger Name Register). Register je chystaný tak, aby obsahoval okrem kontaktných informácií aj informácie o vystavení letenky, spôsobe jej platby, priebehu trasy či informácie o batožine. Tieto informácie bude zhromažďovať Európskou úniou zriadený Útvar informácií o cestujúcich, ten bude zabezpečovať aj ich výmenu medzi krajinami EÚ v prípade potreby. Informácie sa po šiestich mesiacoch stanú anonymnými a budú môcť byť odkryté len na základe žiadosti v prípadoch odhaľovania teroristických činov. Jednotlivé členské štáty majú na aplikovanie smernice do praxe dva roky. Konkrétne kroky, ktoré vláda plánuje podniknúť na jej dosiahnutie, zatiaľ nie sú známe. Cestujúci budú musieť počítať s určitými obmedzeniami alebo dlhším časom odbavenia, avšak za cenu vyššej bezpečnosti.

O smernici sa na pôde Európskeho parlamentu diskutovalo už v roku 2011, ale z dôvodu veľkého zásahu do súkromia cestujúcich bola odložená. S návrhom obnoviť rokovanie o bodu prišlo Francúzsko a v apríli 2016 po teroristických útokoch v Paríži a v Bruselu. Smernica bola parlamentom EÚ podporená, schválili ju aj ministri vnútra. O navrhovanej úprave sa pozitívne vyjadrila europoslankyňa Monika Smolková, podľa ktorej podobná smernica mala byť prijatá už skôr. Pozitívne vníma úpravu aj europoslanec Ivan Štefanec, ktorý je presvedčený, že ide o správny prvý krok k lepšej kontrole ľudí cestujúcich do EÚ. Kritickejší prístup zaujal europoslanec Richard Sulík, ktorý si myslí, že kontroly sú príliš zamerané na leteckú dopravu, rovnako ako europoslankyňa Monika Flašíková - Beňová, podľa ktorej tento krok nerieši boj proti terorizmu.